Najrýchlejší spôsob ako sa naučiť anglický jazyk je začať ho okamžite používať.
(Verzia: 2023-08-06)
Presne, ako sa vraví, že sa tak veci nikdy nestávajú, jedného dňa som sa zobudil a povedal si, že učenie sa angličtiny vynechám a prejdem priamo k jej používaniu. V škole som mal predmet s názvom Angličtina (hoci škola mala v tom čase problém zohnať skutočného pedagóga); už mimo školu som bol na kurze s názvom Angličtina; mal som aj knižky s takým názvom. Problém bol, angličtinu som stále vnímal ako vzdialenú budúcnosť, ku ktorej sa možno nikdy nedopracujem. Raz. Možno. Cesta k nej sa mi občas zdala pre mňa úplne neschodná. Môžno mám, ak vôbec, talent na úplne iný jazyk? Zaujímali ma rôzne veci japonské, začal som sa učiť japončinu, a nakoniec som získal niečo ako inú perspektívu.
Moja lektorka pôvodne študovala japončinu aj angličtinu na univerzite (japončinu aj na japonskej univerzite), a okrem japončiny pre starších učila aj malé deti hovoriť anglicky. Zdalo sa, že má skoro rovnakú metodiku pre oba jazyky a pre obe vekové skupiny. Išlo o to, neučiť sa gramatiku. Namiesto toho ste sa učili celú komunikačnú situáciu. Teda, čo presne v danej situácii povedať, z pohľadu tej či onej osoby.
Nešlo o to, recitovať slovíčka, museli ste mať v hlave celé vety, celé texty, celé situácie. Možno ako taký herec v divadle, ktorý je pripravený zastúpiť všetky postavy. Ak sa mi predtým zdala gramatika a slovíčka dôležité, tu tvorili nízko-úrovňový detail, ktorý slúžil vyššiemu záujmu. Lektorka chcela, aby naša malá štúdijná skupinka spolu japonsky komunikovala. Nakoniec človek niečo povie inak, než mal napísané v scenári (komunikačné situácie z tak koncipovanej učebnice), nakoniec začnete improvizovať či experimentovať, tvoriť, nakoniec začnete jazyk používať. Až na to, že ste tak k jazyku pristupovali od samého začiatku.
Iste, nie je žiadna novinka, že sa na hodine cudzieho jazyka učíte v tom jazyku komunikovať, že sa učíte základné komunikačné situácie. To, čo mňa osobne najviac prekvapilo bolo, že lektorka (univerzitne vzdelaná) vyslovene trvala na tom, že si nemáme bežať kúpiť gramatiku japončiny, akoby nám to mohlo či malo nejako uškodiť. (Priznávam sa, „tajne“ som si vtedy kúpil presne také vysokoškolské skriptá.)
Áno, bolo to presne tak, ako sa vraví, že sa tak veci nikdy nestávajú. Jedného dňa ma tá frustrujúco vzdialená budúcnosť, ku ktorej sa nikdy nedopracujem prestala baviť a povedal som si približne tieto slová: Mne sa nechce učiť angličtinu pre angličtinu, zvlášť, keď na ňu zjavne ani nemám talent; a aj keby sa mi chcelo, nemám čas čakať, kým budem vedieť anglicky; chcem a potrebujem si prečítať hromadu anglických textov a najlepšie začať už dnes. Toto je cesta pre mňa. Nejde mi o angličtinu, ale o obsah napísaný v angličtine.
To, čo som si vtedy chcel prečítať bolo na webe, boli to články/blogy o tvorbe webových stránok. Tie v slovenčine/češtine som poznal a čítal, ale chcel som ísť „k zdroju“, čo znamenalo začať čítať zahraničné články/blogy a webové špecifikácie písané v angličtine. A nešlo mi iba o tvorbu webu, zaujímalo ma programovanie ako také. Prišlo mi, že v tom nemôže byť žiadny problém, nebude možné nepochopiť taký anglický text, ak si v slovníku nájdem každé slovíčko. V jednom papierovom časopise som vtedy čítal esej/názor, že z istého pohľadu sú všetky európske jazyky vlastne len rôzne dialekty jedného jazyka, keď sa to porovná s tým, že aká iná je napr. čínština.
Prekladač Google vtedy ešte neexistoval, ale existoval doplnok do webového prehliadača, ktorý sa vtedy volal „Seznam Lištička“ (dnes sa to volá „Doplňky od Seznamu“), a keď som kurzorom ukázal na anglické slovo, okamžite sa mi ukázal český preklad. Takto som čítal a čítal a čítal. Najprv som si otrocky prekladal každé jedno slovíčko, neskôr už menej otrocky, až mi to jedného dňa prišlo už akosi pomalé, a dokázal som čítať rýchlejšie a pohodlnejšie bez toho doplnku, priamo, bez prekladu. A prešiel som aj k čítaniu kníh v angličtine. Na rôzne témy (ktoré má vždy zaujímali): technické, vedecké, politické, neuro-biologické, filozofické, psychologické, poetické atď. Aj k čítaniu kníh o angličtine a lingvistike.
Tento príbeh „rýchlej angličtiny“ má dlhé pokračovanie, len ho musím ešte napísať.
“Perhaps I want to make a miracle, though I surely won’t.”
Som autorom tohto webu s čínskymi znakmi; tie sú už dlho mojou platonickou láskou. Čínštinu ako jazyk síce neovládam, ale ak sa hlbšie zaujímate o čínske znaky, čínsky jazyk úplne ignorovať nejde. Kedysi som ale mal obdobie, keď som sa vážnejšie zaujímal o japončinu, ktorá používa, stručne povedané, „verziu“ pôvodne čínskych znakov.