Čínske znaky sa pôvodne vyvinuli z obrázkov a napriek zmenám v priebehu tisícročí svoju „obrázkovosť“ a „priestorovosť“ nikdy úplne nestratili. Naša latinská abeceda je geniálne jednoduchá: iba pár písmen, ktorými zapíšeme úplne všetky slová jazyka. Oproti tomu musí vzdelaný Číňan ovládať až niekoľko tisíc znakov. Čínske písmo je našťastie ako lego. Z niekoľkých základných znakov a grafických elementov sú zložené takmer všetky ostatné znaky.
Čínske znaky vznikli pravdepodobne pre potreby náboženstva, mágie a politickej moci. Najstaršie dochované čínske písmo pochádza približne z 13. storočia pr. n. l. Sú to veštebné nápisy na kostiach zvierat a pancieroch korytnačiek z obdobia dynastie Šang (1600 pr. n. l.–1050 pr. n. l.).
Tieto veštebné nápisy na kostiach (甲骨文, jiaguwen) boli pre vedecký svet náhodne objavené až v roku 1899. Znaky tohto najstaršieho známeho čínskeho písma sú už plne vyvinutou sústavou.
Znak drak v písme veštebných nápisov
Čínsky sa čínske znaky označujú ako 漢字 (汉字) „chan-c'“ (hanzi). C' znamená znak a Chan je meno vládnucej dynastie z rokov 206 pr. n. l.–220 n. l.
Počas dynastie Chan (Han) sa stalo štandardom tzv. úradnícke písmo (lishu). Nahradilo tak písmo malá pečať (xiaozhuan), ktoré bolo oficiálnym počas predchádzajúcej dynastie Čchin (Qin, 221 pr. n. l.–206 pr. n. l.). Úradnícke písmo je jednoduchšie a rýchlejšie písanie umožnovali aj jeho rovné tvary.
Znak drak v písme malá pečať
Pôvodne okrúhle tvary znakov z písma malej pečate sa v úradníckom písme pretransformovali na série rovných ťahov a zjednodušili sa prvky, s ktorých sa znaky skladajú. Išlo o zásadný prelom medzi znakmi staršieho typu, ktoré boli tvarovo viac „obrázkové“ a dnešným typom písma.
Pre toho, kto pozná súčasné čínske znaky v tradičnej (nezjednodušenej) podobe, sú znaky úradníckeho písma čitateľné bez väčších problémov.
Znaku drak v úradníckom písme
Od 7. storočia začalo v oficiálnych textoch prevládať tzv. vzorové písmo (kaishu, 楷書) a postupne sa stalo základným štýlom pre písanie čínskych znakov. Dodnes sa používa ako v podstate výhradné písmo tlačovín, oficiálnejšieho písaného prejavu a je základom štandardných počítačových fontov.
Štýlom vzorového písma sa v súčasnosti píšu dve grafické podoby čínskych znakov. Prvou podobou sú pôvodné oficiálne znaky vzorového písma, tzv. tradičné čínske znaky, druhou grafickou podobou sú „komunistické“, tzv. zjednodušené čínske znaky.
Súčasný znak drak v tradičnej grafickej podobe
Po vzniku komunistickej ČĽR (Čínska ľudová republika) sa v 50. rokoch začala veľká znaková reforma. Aby sa uľahčilo masové vzdelávanie, graficky sa zjednodušilo niekoľko tisíc znakov a dnes sa v ČĽR oficiálne používajú práve zjednodušené znaky.
Na Taiwane, v Hongkongu a v ďalších oblastiach mimo správu ČĽR sa stále používajú tradičné čínske znaky. Znaková reforma je často kritizovaná; vzdelanci považujú tradičné znaky za základ čínskej kultúry. V posledných rokoch sa v ČĽR niektoré knihy začali opäť tlačiť tradičnými znakmi a stále častejšie ich vidno napr. aj na vizitkách.
Súčasná zjednodušená podoba znaku drak
Každý čínsky znak má presne určený počet, poradie a smer ťahov. Čínske znaky tvoria vždy rovnako veľké grafické jednotky, bez ohľadu na počet ťahov, z ktorých sa znak skladá. Ťahy sú najčastejšie usporiadané do obdĺžnika, ktorý je trochu viac vyšší než široký.
Iba veľmi malá časť čínskych znakov predstavuje len zjednodušený obrázok jedného reálneho objektu. Ostatné čínske znaky vznikli iným spôsobom. Drvivá väčšina znakov vnikla spojením významovej a fonetickej zložky.
Významová zložka znaku je pôvodne samostatný znak, ktorý sa použil, aby približne naznačil významový okruh nového znaku.
Fonetická zložka znaku je tiež pôvodne samostatný znak, ktorý ale nemusí mať nič spoločne s významom znaku, v ktorom sa nachádza. Jeho úlohou je naznačiť výslovnosť slova, na ktoré znak odkazuje.
松 [sung] = borovica. Vľavo významová zložka 木 „strom“. Vpravo fonetická zložka 公 [kung] („verejná záležitosť“)
梅 [mej] = strom slivka. Vľavo významová zložka 木 „strom“. Vpravo fonetická zložka 毎 [mej] („každý“)
Predchádzajúce znaky pre stromy borovica a slivka majú teda spoločnú zložku, ktorá naznačuje význam, líšia v zložke, ktorá naznačuje výslovnosť. Takto je vytvorená väčšina znakov. Vďaka kombinácii oboch zložiek vzniká znak, ktorý jednoznačne odkazuje na konkrétne slovo čínskeho jazyka a často na menšie jednotky slov – morfémy. Na jedno moderné čínske slovo dnes už totiž väčšinou treba znaky dva.
Japončina je celkom iný jazyk než čínština a v japonskom písme sa používa aj slabičná abeceda, ale hlavným pilierom japonského písma sú čínske znaky. Japonci ich v minulosti prevzali z Číny.
V priebehu rokov 1946–1981 boli niektoré grafické elementy a celé znaky oficiálne zjednodušené. Nie však v takom rozsahu ako od 50. rokov v ČĽR pri veľkej znakovej reforme. Japonské znaky sa preto na tradičné čínske znaky podobajú viac než zjednodušené čínske znaky.
Pri zjednodušovaní tradičných čínskych znakov sa v Japonsku v niektorých prípadoch postupovalo rovnako alebo podobne ako pri znakovej reforme v ČĽR, niektoré znaky a grafické elementy však boli zjednodušené odlišne. Možno to vidieť napr. na znaku drak.
Japonská (oficiálna) forma znaku drak
Takže: Oproti tradičným čínskym znakom sú už dnes niektoré grafické elementy v japonských znakoch mierne zjednodušené; veľa japonských znakov však stále ostáva po grafickej stránke celkom totožných s čínskymi. Trochu zjednodušene povedané: pre umelecké/dekoratívne účely môžeme japonské znaky považovať za totožné s čínskymi znakmi.
Pozri aj: Knihy, elektronické publikácie, weby